Dielo zachytáva priestor nie ako statický bod, ale ako neustály proces zmeny. Štruktúra kovovej sieťky predstavuje pevný poriadok a hranice, zatiaľ čo organický vosk do nej vnáša prvok transformácie, tekutosti a času. Výsledný objekt je materiálovým dialógom medzi stabilitou a pominuteľnosťou.