Táto maľba zachytáva úzky kamenný chodník vedúci k dominantnej barokovej stavbe v Banskej Štiavnici.
Perspektíva je umiestnená tak, že divák akoby kráčal po tejto ceste, pričom oko vedie smerom k majestátnej fasáde kostola, ktorá sa týči nad okolím.
Farebná paleta je bohatá a harmonická – teplé jesenné tóny popínavých rastlín na ľavej strane vytvárajú kontrast s chladnou modrosťou oblohy a svetlou architektúrou v pozadí. Precízna práca s detailmi je zreteľná v textúrach – od realistického zobrazenia kamennej dlažby až po jemné lístky a drobné tiene vrhané na fasádach domov.
Kompozícia je vyvážená, pričom ľavá strana je dynamická vďaka hustému lístiu, kým pravá poskytuje stabilitu v podobe budov a zábradlia, ktoré vedie pohľad do hĺbky obrazu. Svetlo v maľbe je jemné a prirodzené, čím dodáva celej scéne melancholický, no zároveň pokojný charakter. Dielo tak nielen realisticky zobrazuje jedno z malebných zákutí Banskej Štiavnice, ale aj evokuje pocit nostalgie a spojenia s históriou mesta.