Kedysi dávno som čítal životopis jedného významného človeka a spomínal tam ako v detstve, keď sa hral s kamarátmi na ulici prišli k ním majetní mešťania a bývalo vtedy občas zvykom (19 storočie) že davali deťom nejaký ten dukát, za čo im pekne poďakovali. No a keď raz prišiel k nemu jeden bohatý pán a on nastavil ruku pre vytúžený groš, povedal mu: "Tebe nedam nič, lebo máš príliš inteligentné oči". Vtedy netušil, že dal na základe svojej intuície cennú životnú lekciu človeku, ktorý svojími stovkami vynálezmi zmenil celý svet a ľudstvo. Pointa je, že keď dáte človeku s potenciálom všetko, čo chce a potrebuje a budete ho od malička viesť za ruku, "zabijete" ho. Ten majetný mešťan to zrejme myslel tak, že tento malý chlapec si dokáže svojou bystrou hlavou zarobiť dostatočne vela dukátov v živote, lebo svet patrí chytrím, takže mu nemusí nič dávať. Lenže tento svet patrí aj vychcaným klamárom bez cti, dobrých hodnôt a súcitu. A ako vieme, Nikola Tesla zomrel sám v hotely, ktorý mu platil jeho kamarát a s dĺžobami, že bolo problém ho vôbec čestne pochovať. Ja som sa z jeho životného príbehu poučil tak, že človek si má stať za svojími dobrými hodnotami bez ohľadu na to, kolko majetku, peňazí a slávy by mohol získať.