Oči sú okná do duše. Čo sa ale stane, keď je duša zabudnutá, stratená?
Toto dielo znázorňuje roztrieštené spomienky duše, ktorá zabudla svoju identitu. Slepé oči sa pozerajú do ničoty a snažia sa spojiť črepy rozmazaných spomienok. Červená niť osudu je jediná vec, ktorá ju môže vrátiť späť k starému životu, ale aj tá sa pomaly rozmotáva a trhá.