Pixely sú základnou jednotkou rastrovej grafiky a aj keď si to možno neuvedomujeme, stretávame sa s nimi každý deň. Pozeráme sa cez ne na ranné správy, pracovné maily, rodinné fotografie, či obľúbené večerné vysielanie. Obklopujú nás v našom každodennom živote a sú našimi spoločníkmi. Sme s nimi v kontakte často viac ako s našimi blízkymi, strácame sa vo virtuálnej dobe, prelievame realitu do tohto nového normálu.
Nikoho osobnosť nemôže byť dokonalo a ostro zachytená, keďže sme neustále meniaci sa zhluk buniek. Meníme sa či už fyzicky, alebo sa mení naša osobnosť. Doteraz som nemala pocit, že by ma akýkoľvek autoportrét zachytil verne, pretože boli príliš konkrétne. Ich aktuálnosť vydržala iba počas momentu stlačenia spúšte. Zamrazením času ich relevantnosť končila tam, kde sa zrodila.Tento mi vďaka jeho neostrosti dáva do istej miery priestor meniť sa.

Pri snímke na obrazovke by sme čakali, že sa obraz načíta tak, že bude dokonalo ostrý. To sa však nikdy nestane.