Telo sa vkladá do krajiny a postupne sa s ňou vizuálne prepája. Jeho krivky nadväzujú na tvary terénu, stromov či kameňov a vytvárajú medzi nimi prirodzenú podobnosť. Izomorfizmus sa tu prejavuje ako opakovanie tvarov a línií v rôznych prvkoch – to, čo vidíme v prírode, sa odráža aj v ľudskom tele. Hranica medzi telom a prostredím sa stiera a vzniká jednotný vizuálny celok.
Izomorfizmus je princíp podobnosti tvarov a štruktúr medzi rôznymi vecami. Znamená, že aj odlišné objekty môžu mať podobné línie, formy alebo usporiadanie.